Financovanie vysokého školstva

Financovanie vysokého školstva je nevyhnutným predpokladom pre to, aby vysoké školy mohli plniť svoju funkciu rozvoja vzdelanosti, vedy a kultúry.

Modely financovania vysokých škôl vo svete

Podľa viacerých autorov existujú vo vyspelých trhových ekonomikách tri základné modely financovania vysokých škôl:

• anglo-americký systém financovania z rozpočtu domácností
• švédsky daňovo-dotačný systém
• austrálsky systém HECS ( Higher Education Contribution System)

Každý z týchto systémov vychádza z iného základu.

Pri anglo–americkom systéme je uplatňovaný trhový mechanizmus, kde školy sú výrobcovia, študenti spotrebitelia vzdelania a štát je niekde medzi nimi. Podiel štátu na financovaní vysokoškolského vzdelania je veľmi malý, vysokoškolské vzdelanie je financované hlavne z rozpočtu jednotlivca resp. domácnosti. Tento systém najčistejšie funguje v USA.

Švédsky daňovo-dotačný systém vychádza z prerozdeľovacej funkcie daňového systému. Jeho cieľom je vytvorenie rovnakých podmienok pre prístup k vysokoškolskému vzdelaniu pre všetkých. Tento systém je charakteristický pre Švédsko, Nemecko či Česko. Vysokoškolské vzdelanie je poskytované bezplatne, školné nie je povolené. Financovanie teda závisí v podstate od štátu. Dôraz je kladený nie len na zvyšovanie počtu vysokých škôl, ale hlavne na ich zefektívnenie. Tento systém využívajúci prerozdeľovaciu funkciu daňového systému využívajú aj iné krajiny, napr.: Dánsko, Fínsko a Taliansko.

Austrálsky systém HECS predpokladá spoluúčasť študenta na financovaní nákladov spojených s vysokoškolským štúdiom. Vznikol v Austrálii v roku 1988 prijatím zákona Higher Education Funding Act a do praxe bol uvedený nasledujúci rok. Študenti majú možnosť zaplatiť školné vopred a získať tak zľavu, alebo dodatočne ale s inflačným príplatkom. Tento systém je v podobných variantoch využívaný v krajinách ako Južná Kórea, Thajsko či Čína.

Financovanie vysokého školstva na Slovensku

Slovenský systém financovania vysokých škôl sa nedá jednoznačne zaradiť ani do jedného z vyššie spomenutých systémov. Podľa Neubauerovej čerpá zo všetkých troch svetových systémov a snaží sa kombinovať ich pozitívne prvky. Základnými znakmi by mali byť:

• garantovanie rovnakého prístupu k vzdelaniu pre všetkých (švédsky daňovo-dotačný systém)
• podpora rozvoja vzdelávacej sústavy a konkurencie medzi jednotlivými školami (anglo-americký systém)
• úspornosť, transparentnosť a ľahká kontrolovateľnosť (austrálsky systém)
• jasne vymedzená finančná účasť štátu (všetky systémy)
• viaczdrojovosť (anglo-americký a austrálsky systém)

Okrem toho sa systém financovania slovenského vysokého školstva inšpiroval aj portugalským systémom, z ktorého je prebraná myšlienka odvodiť náročnosť študijného programu od normatívneho počtu študentov pripadajúcich na jedného učiteľa.

Výdavky na vzdelávanie na Slovensku v % HDP

Na základe štúdie OECD Education at the Glance 2010 patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšími výdavkami na vzdelávanie v pomere k HDP. Na základe údajov zo spomenutej štúdie bola vypracovaná mimovládnou organizáciou INEKO analýza s názvom Prehľad ukazovateľov o financovaní školstva. Analýza uvádza, že v roku 2007 obsadilo Slovensko v rebríčku OECD posledné miesto pri porovnaní pomeru výdavkov na vzdelávacie inštitúcie k HDP. Do vzdelávania vo všetkých úrovniach investovala Slovenská republia 4% HDP, pričom v rozpätí rokov 1995 až 2007 zaznamenala pokles o 0,7%. Priemer krajín OECD v investovaní do vzdelania bol 5,7% HDP. Do vysokoškolského vzdelávania investovala iba 0,9% HDP – z toho 0,7% HDP boli verejné a iba 0,2% HDP súkromné výdavky. Z tohto údaju vyplýva, že slovenské vysoké školy sú nedofinancované, pričom existuje potenciál na získanie financií zo súkromných zdrojov.

Financovanie slovenských vysokých škôl do roku 2001

Do roku 2001 boli vysoké školy na Slovensku štátnymi organizáciami, ktorých financovanie v podstate bezvýhradne záviselo na štáte. Tento systém nebral do úvahy žiadne výstupy vysokej školy, bol založený na základe výdavkov v predchádzajúcom roku. Takéto nastavenie však neviedlo k žiadnemu zlepšovaniu výsledkov vysokej školy ani k potrebe šetrenia nákladov.

Financovanie slovenských vysokých škôl od roku 2001

V roku 2000 bol predstavený Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktoré okrem iného riešil aj otázku financovania slovenských vysokých škôl. Cieľom bolo navrhnutie takého systému financovania, ktorý zaručí riadne fungovanie a rozvoj vysokých škôl. Základom bola zmena vysokých škôl zo štátnych organizácií na verejné vysoké školy, zabezpečenie viaczdrojového financovania, prechod na aktuálne účtovníctvo, zmena vo vzťahu k majetku štátu - vysoká škola sa stáva vlastníkom tohto majetku.

Súčasný systém financovania slovenských vysokých škôl je založený na financovaní na „základe vzorca“, tzn. že finančné prostriedky sú prideľované na základe vopred stanovených a známych kritérií.

Systém prideľovania dotácie verejným vysokým školám

Financovanie verejných vysokých škôl na Slovensku prebieha tzv. programovým prístupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci programu 077 - Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. V rámci tohto programu fungujú jednotlivé podprogramy, ktoré zodpovedajú jednotlivým oblastiam činnosti vysokej školy. Tieto oblasti zahŕňajú poskytovanie vysokoškolského vzdelania, zabezpečenie prevádzky vysokej školy, rozvoj vysokého školstva a sociálna podpora študentov.

Od začiatku existencie tohto systému financovania vysokých škôl je poskytovaná dotácia zo štátneho rozpočtu rozdelená na štyri časti:

• dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných odborov
• dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť
• dotácia na rozvoj školy
• dotácia na sociálnu podporu študentov

Každá takáto dotácia má určený systém prideľovania, ktorý v priebehu rokov prešiel niekoľkými zmenami. Každoročne je tento systém aktualizovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR prostredníctvom Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám.

Dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných odborov

Táto dotácia je poskytovaná na zabezpečenie vysokoškolského vzdelania a prevádzku vysokej školy. S výnimkou finančných prostriedkov, ktoré sú určené na priamy účel a záväzných ukazovateľov maximálnej výšky objemu miezd nie je vnútorná štruktúra tejto dotácie záväzne určená. Od roku 2005 prešlo jej členenie menšími zmenami, ktoré ukazuje nasledujúca tabuľka:

	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012
dotácia na mzdy a poistné	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno
dotácia na tovary a služby	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno
dotácia na štipendiá doktorandov	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno	nie
dotácia na špecifiká	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno
dotácia na kapitálové výdavky	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno	áno
dotácia na informačné systémy verejných vysokých škôl	nie	nie	nie	áno	áno	áno	nie	nie

Z prehľadu vyplývajú dve zmeny:

1. Kým dotácie na štipendiá doktorandov boli súčasťou dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných odborov až do roku 2011, posledná aktualizácia Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám túto dotáciu presúva. Od roku 2012 je dotácia na štipendiá doktorandov súčasťou dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť.
2. Druhou zmenou v členení tejto dotácie bolo zaradenie dotácie na informačné systémy verejných vysokých škôl v priebehu rokov 2007-2010.

Dotácia na mzdy a poistné:
Dotácia na mzdy a poistné tvorí najväčšiu časť celkovej poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu. Na určenie jej výšky sa v rokoch 2005-2010 vychádzalo z výkonov vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy. Pomer týchto dvoch výkonov sa v priebehu rokov menil, postupne sa zvyšoval podiel dôležitosti výkonu v oblasti vedy.
Od roku 2011 sa dotácia na mzdy a poistné odvodzuje od výkonu vysokej školy, ktorý je určený nielen podielom podľa počtu študentov ale aj podielom na publikačnej a umeleckej činnosti.

Vstupnými dátami pre určenie výkonu vo vzdelávaní resp. výkonu podľa počtu študentov sú:

• prepočítaný počet študentov – na určenie tohto parametru sa používajú koeficienty, ktorých hodnota je odvodená od formy (denná, externá) a stupňa štúdia (I., II. a III. stupeň). Skutočnosť, že sa výška koeficientov v priebehu rokov menila, spôsobuje určitú nespoľahlivosť tohto vzorca. Do tohto počtu študentov sa započítavajú len tí študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhrádzať školné.
• koeficient personálnej náročnosti študijného odboru, od roku 2008 koeficient nákladovosti študijného odboru, od roku 2011 koeficient odboru – určuje sa na základe normatívneho počtu študentov na jedného vysokoškolského učiteľa a normatívneho počtu nepedagogických zamestnancov na jedného vysokoškolského učiteľa pre daný študijný odbor.
• koeficient kvalifikačnej štruktúry pedagogických zamestnancov – tento koeficient zohľadňuje podiel profesorov, docentov a odborných asistentov s PhD.
• koeficient začlenenia vysokej školy (od roku 2008)
• koeficient uplatniteľnosti absolventov v praxi (od roku 2008)

Ako je zrejmé z uvedeného, časom do vzorca, ktorým sa určuje výkon vo vzdelávaní resp. výkon podľa počtu študentov, pribúdali dôležité parametre. Kým do roku 2007 sa vysoké školy mohli sústrediť v podstate na vysoký počet študentov, od roku 2008 ich pribrzdil hlavne koeficient uplatniteľnosti absolventov v praxi, ktorý sa určuje na základe počtu absolventov a počtu evidovaných nezamestnaných absolventov vysokej školy. Do úvahy sa berie nezamestnanosť dlhšia ako tri mesiace. Koeficient však nezohľadňuje počet nezamestnaných v odbore, čo môže vyvolať skreslenie.
Od roku 2008 bol zároveň zavedený koeficient začlenenia vysokej školy, ktorý mal zohľadňovať začlenenie školy medzi univerzitnú alebo odbornú vysokú školu. Váha tohto koeficientu bola však stanovená rovnaká pre všetky verejné vysoké školy, čím v podstate stráca zmysel.

Výkon vo vede je určený parametrami:

• podiel na získaných finančných prostriedkov zo zahraničných a domácich grantov - pri tomto parametri nastala zmena v roku 2008, kedy sa skrátilo započítavané obdobie z dvoch rokov na jeden.
• podiel na počte doktorandov v dennej forme štúdia – do roku 2006 sa započítavali iba doktorandi po úspešnej dizertačnej skúške. V roku 2011 bol tento parameter úplne vypustený. Od roku 2012 je znovu zaradený.
• podiel na počte absolventov doktorandského štúdia
• podiel na publikačnej a umeleckej činnosti

Váha, teda dôležitosť akou sa jednotlivé parametre započítavajú, sa počas rokov menila. Pri vzájomnom porovnaní je rovnaká pre prvé tri parametre. Váha publikačnej a umeleckej činnosti je určená na základe kategórie, ktorá určuje dôležitosť týchto výstupov.

Dotácia na tovary a služby:
Štruktúra tejto dotácia ostala rovnaká až do roku 2011, keď v rámci nej pribudla dotácia na tovary a služby podľa osobných kritérií:

• dotácia na tovary a služby na prevádzku - dotácia sa skladá zo základnej čiastky, ktorá bola každoročne určená metodikou na príslušný rok určená a z čiastky, ktorá je určená na základe prepočítaného počtu študentov. Je určená na bežnú prevádzku vysokej školy.
• dotácia na tovary a služby na vzdelávaciu činnosť - výška dotácie ja určená vo výške 1/3 z dotácie na tovary a služby na prevádzku
• dotácia na tovary a služby podľa osobných kritérií (od roku 2011) - pri určení výšky tejto dotácie je dôležitý objem získaných zahraničných grantov na projekty, ktoré súvisia so vzdelávaním alebo prevádzkou. Ďalšími kritériami sú počet študentov, ktorí nemajú slovenské štátne občianstvo a trvalý pobyt na území Slovenska a počet prijatých a vyslaných študentov prostredníctvom akademických mobilít.

Dotácia na špecifiká:
Dotáciu na špecifiká je možné poskytnúť na základe žiadosti vysokej školy. Finančné prostriedky môžu byť použité na aktivity, ktoré nie sú zohľadnené v predchádzajúcich bodoch. Túto dotáciu je možné poskytnúť na výdavky na špeciálne pracoviská a na výdavky na praktickú výučbu.

Dotácia na kapitálové výdavky:
Táto dotácia je určená na krytie výdavkov spojených s realizáciou stavieb, rekonštrukčné práce a odstraňovanie havárií.

Dotácia na informačné systémy verejných vysokých škôl:
Táto dotácia bola prideľovaná v rokoch 2008-2010 na podporu zavedenia informačných systémov na vysokých školách (Akademický informačný systém, Centrálny register študentov, Centrálny register zamestnancov). V súčasnosti sa už neposkytuje.

Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť

Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť sa poskytuje v dvoch možných formách: inštitucionálnej a účelovej(presne vymedzená oblasť použitia).

Dotácia, ktorá je predmetom štátnej dotácie je poskytovaná inštitucionálnou formou. Do roku 2009 mala nasledovnú štruktúru:

• prevádzka a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj
• KEGA
• VEGA
• Aplikovaný výskum
• Medzinárodná spolupráca

Od roku 2010 sa položky Aplikovaný výskum a Medzinárodná spolupráca vypustili.

Dotácie na VEGU a KEGU sú poskytované v rámci grantového systému MŠ SR prostredníctvom súťaží, ktoré majú vlastné štatúty.

Dotácia na prevádzku a rozvoj infraštruktúry pre výskum a vývoj je určená na základe výkonu verejnej vysokej školy. Pre stanovenie tohto výkonu sú v súčasnosti smerodajné:

• kvalita výskumnej činnosti vysokej školy podľa hodnotenia v poslednej komplexnej akreditácii
• podiel vysokej školy na objeme získaných finančných prostriedkov na domácich a zahraničných výskumných grantoch v určených rokoch
• podiel vysokej školy na počte doktorandov po dizertačnej skúške v určenom akademickom roku
• podiel vysokej školy na publikačnej činnosti
• podiel na umeleckej činnosti

Každý z týchto parametrov je započítavaný inou váhou, dôraz je kladený hlavne na hodnotenie v poslednej komplexnej akreditácii a kvalitu publikačnej činnosti.

Dotácia poskytovaná účelovou formou je poskytovaná na riešenie projektov prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja – APVV. Zároveň od roku 2012 je prostredníctvom tejto účelovej formy poskytovaná aj dotácia na štipendiá doktorandov, ktorá bola presunutá z dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných odborov.

Dotácia na rozvoj vysokej školy

Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje prostredníctvom výberového konania, v ktorom vysoké školy predkladajú projekty na uskutočňovanie svojich výskumných programov.

Dotácia na sociálnu podporu študentov

Dotácia na sociálnu podporu študentov je poskytovaná v nasledovnej štruktúre:

• sociálne štipendiá
• motivačné štipendiá
• príspevok na stravovanie a ubytovanie
• dotácia na športové a kultúrne aktivity

Dotácia je poskytovaná priamou (priama platba) a nepriamou (forma zľavy) formou. Priamou formou sú poskytované sociálne a motivačné štipendiá. Príspevok na stravovanie a ubytovanie a dotácia na športové a kultúrne aktivity sú poskytované nepriamou formou.

Dotácia z iných zdrojov

Okrem dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom MŠ SR majú verejné vysoké školy možnosť získania financií aj z iných zdrojov. Túto možnosť im poskytla transformácia zo štátnych rozpočtových organizácií na verejné vysoké školy. Výnosmi okrem dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť:

• výnosy zo školného
• výnosy za poplatky spojené so štúdiom
• výnosy z majetku verejnej vysokej školy
• výnosy z duševného vlastníctva
• dotácie z obcí a vyšších územných celkov
• výnosy z ďalšieho vzdelávania
• výnosy z vlastných finančných zdrojov

Výnosy zo školného predstavujú príjmy zo spoplatneného externého štúdia a príjmy za platby študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Keďže tieto príjmy vysoká škola nemusí odvádzať do štátneho rozpočtu, môže ich využiť na financovanie svojich nákladov.

Kritika

Kritické hlasy na financovanie slovenského vysokého školstva zaznievajú zo strany odborníkov ako i zo strany laikov.
Veľkým problémom je najmä fakt, že slovenské vysoké školstvo je celkovo podfinancované. Táto skutočnosť je potvrdená výškou do vzdelania meranou v % HDP. Zároveň čoraz viac diskutovanou otázkou je otázka bezplatného vysokoškolského štúdia; argumentmi za spoplatnenie sú motivačné a ekonomické hľadisko, regulácia dopytu, argumentmi proti spoplatneniu riziko prílišného zníženia poštu študentov a dôsledky zo sociálneho hľadiska.

Systém financovania vysokých škôl vychádza zo Zákona o vysokých školách z roku 2002. Jeho častá novelizácia spôsobuje nestálosť tohto systému.